Výkonný výbor Slovenskej informatickej spoločnosti (SISp) nesúhlasí s predloženým návrhom Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy, pretože k nej má nasledovné zásadné pripomienky:
Výkonný výbor SISp žiada predloženú koncepciu prepracovať v zmysle týchto zásadných pripomienok a predložiť ju znovu na pripomienkovanie.
Výkonný výbor SISp ďalej vyjadruje celkovú nespokojnosť so stavom informatizácie na Slovensku a s výsledkami operačného programu Informatizácia spoločnosti vo vzťahu k efektívnosti vynaložených prostriedkov a prínosov pre obyvateľov krajiny. Vyjadruje podporu výzve Slovensko.digital a rovnako žiada, aby pri ďalšom postupe informatizácie s finančnou podporou operačného programu Integrovaná infraštruktúra boli využité princípy transparentnosti a participácie, orientácie štátnych IT služieb na občana spolu verejnou kontrolou efektívnosti investícií do IT a verejnou kontrolou prípravy a riadenia projektov.
Slovenská informatická spoločnosť ponúka svoju odbornú kapacitu pri príprave koncepčných materiálov a pri príprave nevyhnutnej diskusie o ďalšom postupe informatizácie, práve z hľadiska participácie informatickej komunity ako aj verejnej kontroly procesov informatizácie na Slovensku.
Stanovisko ako PDF dokument
Napriek často uvádzanému tvrdeniu, že digitálna gramotnosť obyvateľstva rastie úmerne s počtom používaných telefónov, tabletov a iných rozšírených populárnych digitálnych zariadení, výsledky nedávnych prieskumov vo viacerých európskych štátoch to nepotvrdzujú, ale naopak, poukazujú na to, že u zamestnancov pretrváva deficit digitálnych zručností potrebných pre efektívnu prácu.
Výsledky týchto prieskumov zverejnené v minulých dňoch (napríklad na celosvetovom kongrese ECDL v Bukurešti v máji 2014) okrem toho ukazujú, že hodnotenie vlastných počítačových zručností je obvykle v príkrom rozpore s objektívne zistenou skutočnosťou: používatelia IT preceňujú svoje schopnosti, a tak prieskumy založené na sebahodnotení majú minimálnu výpovednú hodnotu.
Slovenská informatická spoločnosť preto upozorňuje, že pri formovaní stratégie vzdelávania na stredných školách ako aj v rámci celoživotného vzdelávania nemožno vychádzať z prieskumov a štatistík založených na subjektívnom sebahodnotení. Skutočné overenie a potvrdenie digitálnych zručností možno získať len prostredníctvom ich objektívneho zmerania (overenia) na báze štandardne vyžadovaného rozsahu týchto zručností v jednotlivých oblastiach využitia PC. Svetovo najrozšírenejším overovacím a certifikačným systémom digitálnych zručností je ECDL (Európsky vodičský preukaz na počítače), ktorý je k dispozícii aj na Slovensku.
Niektoré zistenia z prieskumov:
Bratislava, 22. 7. 2014
Bratislava, 13. 2. 2014
Ministerstvo financií SR predložilo do medzirezortného pripomienkovania novelu zákona o hazardných hrách, viď. https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=4358&langEID=1, ktorá dáva Daňovému úradu Bratislava úlohu zhromažďovať na internete informácie o "zakázaných ponukách" (webové sídla prevádzkujúce hazardné hry bez licencie v SR) a prostredníctvom doplnenia zákona o elektronických komunikáciách všetkým poskytovateľom pripojenia do internetu (ďalej ISP) ukladá povinnosť filtrovať stránky podľa tohto zoznamu.
Tento návrh pokladáme z pohľadu IT za obzvlášť negatívny a žiadame vypustiť tú časť novely zákona, ktorá zavádza povinnosť blokovania webových sídel pre ISP.
Sme presvedčení, že predkladateľ novely sa zásadne mýli, ak v zdôvodnení tvrdí, že "návrh má pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti"
Podotýkame, že v žiadnom prípade nie je našim úmyslom zasahovať do politiky regulácie stávkových a hazardných hier v SR. Povaha blokovaného obsahu (v tomto prípade hazardné hry) nie je prioritná. Za najzávažnejšie skutočnosti pokladáme nasledovné:
- Základným problémom tohto návrhu zákona je porušenie existujúceho status quo blokovania obsahu nariadeného verejnou správou. Podľa predmetného návrhu novely zákona o tom, čo má byť blokované, rozhoduje úrad ktorý má na blokovaní záujem, postihnutý subjekt sa nemusí o blokovaní jeho obsahu ani dozvedieť, možnosť obhajoby či protestu je výrazne obmedzená... - z týchto dôvodov sa zákon podľa nášho názoru dokonca dostáva až za hranicu vymedzenú Ústavou SR a je oprávnene možné nazývať ho cenzúrou.
- Vykonateľnosť zákona je nízka - v prostredí internetu sa blokovanie prístupu k určitému obsahu na úrovni ISP dá jednoducho obísť mnohými spôsobmi. Užívateľ hazardných hier, ktoré sú predmetom tejto úpravy, si vie rýchlo a účinne nájsť spôsob, ako obísť zabezpečenia a zákazy (firewall) a jeho obmedzenia (napr. použitím proxy servera a jeho služieb). Toto riešenie je dokonca lacnejšie než zavedenie filtrovania na aplikačnej úrovni do prevádzky. A naopak hrozí, že postihovaný bude aj legitímny obsah (napr. pri blokovaní celých webových sídel). Zákon teda nebude možné efektívne vykonávať. Z tohto dôvodu sú v niektorých krajinách takéto návrhy zákona odmietnuté (ČR), alebo nevykonateľné zákony sú menené.
- Plošné zavedenie filtrovacích mechanizmov môže mať závažné technické dôsledky, každý ďalší umelý zásah do fungovania internetu predstavuje riziko znefunkčnenia niektorých jeho služieb, alebo spomalenia komunikácie. A takýto zásah je navrhovaný v čase, kedy sa stanovujú úlohy typu "dostupnosť broadbandu pre všetkých obyvateľov" a od ISP sa očakávajú náročné technické zmeny - napr. prechod na IPv6, či zavedenie DNSSec.
Prijatím tejto novely dôjde aj k úprave zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Zavádza sa ňou skutková podstata trestného činu „Prevádzkovanie hazardnej hry bez licencie“. V skutkovej podstate tohto TČ sa vymedzuje, že kto prevádzkuje hazardnú hru bez licencie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Ďalšia skutková podstata je uvedená v odseku 2, kde je uvedené, že kto na základe zmluvného vzťahu alebo obdobného vzťahu vykonáva činnosti pre fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré prevádzkujú hazardnú hru bez licencie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Vymedzenie skutkovej podstaty považujeme za veľmi široké a ľahko splniteľné1.
Tento výpočet negatív nie je zďaleka úplny2. Mal by však stačiť na uvedomenie si závažnosti situácie a potenciálnej hrozby opakovania v iných prípadoch.
Výkonný výbor Slovenskej informatickej spoločnosti, Bratislava, 26.9.2011
[1] Predstavme si situáciu, že prechádzate webové stránky, o ktorých ani neviete, že poskytujú informácie o prevádzkovaní hazardnej hry bez licencie. V prostredí Internetu a elektronického obchodu existujú tzv. browse-wrap zmluvy, pri ktorých zmluvný vzťah vzniká jednoduchým navštívením konkrétnej web stránky. Nevyhnutnou súčasťou platnosti týchto zmlúv je oboznámenie sa s obchodnými podmienkami, ktoré väčšinou existujú v podobe otváracích okien (pop-up okien). V prípade, že tieto okná máte na webovom prehliadači zakázané, nedozviete sa obsah browse-wrap zmluvy. Ak by bolo v zmluvných podmienkach uvedené, že Vašou povinnosťou je vykonávať reklamné činnosti pre túto stránku a vy aj keď omylom dáte na sociálnej sieti zdieľať odkaz na túto stránku, môžete sa ľahko dopustiť trestného činu. Keďže ide o úmyselný trestný čin, je možné sa brániť tým, že ste skutok spáchali z nedbanlivosti. Dokazovanie nedbanlivosti v tomto prípade bude zložité, keďže vy ste užívateľom konkrétneho počítača, a teda aj webového prehliadača a vy zodpovedáte za jeho nastavenia. To bol príklad na demonštráciu, ako je skutková podstata tohto trestného činu široko koncipovaná.
[2] Do pozornosti Vám dávame aj hromadnú pripomienku, ktorú organizuje Spoločnosť pre otvorené informačné technológie (SOIT) viď. http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=589565
V poslednom čase sme svedkami intenzívnych diskusií týkajúcich sa použitia patentového práva v oblasti informačných technológií. Táto diskusia súvisí najmä s nárastom množstva súdnych sporov v tejto oblasti a s pripravovanou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady o patentovateľnosti vynálezov realizovaných počítačmi. Slovenská informatická spoločnosť, stavovská organizácia zastupujúca záujmy profesionálov a spoločností zo sektoru IT, vydáva k tejto otázke nasledovné stanovisko:
Podľa súčasného platného legislatívneho rámca, vyjadreného v Európskej patentovej konvencii a s ňou kompatibilných zákonov Slovenskej Republiky je jasne deklarovaná nemožnosť patentovania programov počítačov.
V poslednej dobe však vzrástol tlak na obchádzanie tohoto jednoznačne vyjadreného postoja, ktorý sa prejavuje vydávaním množstva patentov Európskym patentovým úradom, ktoré sú na hranici legálnosti a snahou o vytvorenie nových pravidiel a pojmov pre túto oblasť.
Na základe našich skúseností konštatujeme, že umožnenie patentovateľnosti programov počítačov bude mať negatívny dopad na odvetvie IT v nasledovných aspektoch:
Programy počítača sú inherentne abstraktné, neriešia jednu konkrétnu úlohu, ale sú použiteľné na celú triedu príbuzných úloh. Preto priznanie monopolu (patentu) na program počítača znamená obmedzenie pre množstvo ďalších úloh, často iba vzdialene súvisiacich s pôvodným použitím programu. Aplikácie – programy počítača pokrývajúce ucelenú oblasť úloh – sú v dnešnej dobe spravidla veľmi rozsiahle a sú tvorené pospájaním množstva menších stavebných kameňov, programov riešiacich dielčie úlohy. Tento spôsob tvorby aplikácií, nazývaný dekompozícia je jednou zo základných metód informatiky. Ak obmedzíme použitie niektorých stavebných kameňov z tejto mozaiky, naruší sa možnosť vývoja efektívnych aplikácií a ich ďalších inovácií.
Na túto tému boli vypracované viaceré štúdie, ktoré ukazujú, že štandardné ekonomické schémy uplatnenia patentov zo strojárstva alebo chemického priemyslu nie sú použiteľné na oblasť informačných technológií. Ako ukazuje aj prax z USA, z vydaných patentov v tejto oblasti efektívne profituje iba niekoľko najväčších korporácií – držiteľov množstva patentov. Naopak pre veľa malých a stredných firiem znamená platenie licenčných poplatkov vysoké finančné bremeno, ktoré nezriedka spôsobuje ich zánik.
Programy počítačov sú jedny s najzložitejších ľudských výtvorov, a preto aj popis patentových nárokov na ne je veľmi zložitý a neraz neprehľadný. Často vzniká situácia, kedy nie je možné jednoducho rozhodnúť, či časť programu je alebo nie je chránená existujúcim patentom. Súčasná prax toto rozhodnutie prenecháva súdu, avšak ide o časovo aj finančne zdĺhavý proces. Z tohto dôvodu sú tvorcovia aplikácií vystavení neistote, či môžu danú časť programu použiť alebo nie. Táto neistota vedie ku ochudobneniu aplikácií a zvýšeniu nákladov na ich vývoj.
Pokrok v oblasti IT sa spravidla dosahuje sledom malých krokov. Nové konštrukcie programov sú budované na základoch starších programov. Hoci vývoj konkrétneho programu prebieha zväčša v úzkom kruhu programátorov, myšlienky a konštrukcie ktoré používajú sú najčastejšie tvorené kolaboráciou v širšom okruhu odborníkov. Udelenie patentu tomu, kto v takejto spolupráci pridá „poslednú trošku do mlyna“ je eticky diskutabilné a môže odrádzať programátorov od spolupráce a publikovania dielčich výsledkov.
V neposlednom rade treba pripomenúť, že občania a spoločnosti zo Slovenskej Republiky zaoberajúce sa informatikou dosiaľ neprezentovali záujem o priznanie európskeho patentu v oblasti IT (napriek množstvu vytvorených počítačových produktov). Z toho sa dá usudzovať že majú ku otázke patentovateľnosti programov počítačov negatívny postoj.
Na základe uvedených bodov sme presvedčení, že umožnenie patentovania programov počítačov bude mať prevažne negatívne dopady na sektor IT a tým aj na celú spoločnosť.
Sme nútení konštatovať, že v súčasnosti prerokúvaný Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o patentovateľnosti vynálezov realizovaných počítačmi bude znamenať výrazný posun smerom ku umožneniu patentovania programov počítačov, ktorý je pre nás neakceptovateľný.
Preto žiadame o zachovanie súčasného právneho stavu s úplným vylúčením patentovateľnosti programov počítačov. Ďalej vyzývame orgány štátnej správy zastupujúce záujmy nás – informatikov Slovenska, aby rešpektovali a presadzovali náš názor tak na domácej pôde ako aj pri prerokúvaní medzinárodných dohovorov. Zároveň ponúkame našu spoluprácu pri riešení otázok v tejto oblasti.
Výkonný výbor Slovenskej informatickej spoločnosti
V Bratislave 16. 9. 2004
Za jednu z kľúčových úloh Slovenskej informatickej spoločnosti považujeme vyjadrovať sa k aktuálnym otázkám súvisiacim s využívaním informačno-komunikačných technológií a budovaním informačnej spoločnosti. Vzhľadom na medzinárodný rozmer problematiky sa budeme opierať aj o stanoviská medzinárodných informatických asociácií, ktorých je naša spoločnosť členom (najmä IFIPu a CEPISu).
V súlade s týmto cieľom výkonný výbor bude spolupracovať s našimi poprednými informatickými odborníkmi pri vytváraní názorov a stanovísk k dôležitým dokumentom a otázkam, ktoré bude predkladať na diskusiu nielen odbornej verejnosti ale aj širokej verejnosti a zodpovedným pracovníkom štátnej správy.
Úvodné stanoviská našich popredných odborníkov sa opierajú o vyhlásenia IFIPu a CEPISu:
Dúfame, že táto stránka bude jednak úvodom diskusii celej informatickej obce na prezentované témy a jednak podnetom pre vyjadrenie názorov a stanovísk na ďalšie akuálne problémy informatiky a informatizácie spoločnosti v SR.
Ochrana informácií v dobe, keď sa ľudská spoločnosť približuje k informačnej ére, sa stáva nevyhnutnosťou. Pri ochrane informácií (alebo zaisťovaní informačnej bezpečnosti) zohrávajú významnú úlohu kryptografické metódy. Postavenie kryptografie, či skôr kryptológie v spoločnosti je však trocha kontroverzné. Na jednej strane to je spôsobené minulosťou, kedy sa kryptológia spájala s ochraňovaním utajovaných skutočností a bola doménou tajných služieb. K tomu sa pripája (oprávnená) obava štátnych orgánov z toho, aby kryptograficky silné metódy neboli zneužité na ochranu dôvernosti pochybných aktivít kriminálnych živlov. Na druhej strane si elektronický obchod, ale aj využívanie informácie v elektronickej podobe vyžaduje nasadenie kryptografických metód na zaistenie nielen dôvernosti, ale aj integrity a autentickosti informácie. (Ďalší dôležitý atribút - dostupnosť informácie - sa dosahuje inými ako kryptografickými metódami). Situácia je navyše komplikovaná tým, že problematika informačnej bezpečnosti ma viacero aspektov - prinajmenšom technický, organizačný a právny - a je ťažké nájsť riešenia vyskytnuvších sa problémov, zohľadňujúce adekvátne všetky spomínané aspekty. Verejnosť (vďaka nedostatočnému poznaniu) si nedostatočne uvedomuje vážnosť problémov a dôsledky plynúce z navrhovaných riešení. Nepríjemný však je najmä nedostatok kvalifikovaných odborníkov (úlohy, ktoré sa riešili v šifrových službách mali iný charakter, výsledky boli a sú utajované, ale hlavným problémom je rýchlo narastajúca spoločenská potreba aplikovanej kryptológie, ktorú šifrové orgány z kapacitných dôvodov nemôžu uspokojiť), vytvárajúci priestor pre komerčnú ponuku riešení, ktoré väčšinou nie je nikto schopný posúdiť.
Stanovisko IFIPu ku kryptopolitike odráža všetky vyššie uvedené aspekty a je akceptovateľné aj z hľadiska súčasnej slovenskej reality (plné znenie stanoviska IFIPu je možné nájsť na adrese www.ifip.or.at/statements.htm). Menovite treba zdôrazniť bod III Stanoviska o voľnom používaní kryptografických metód. Toto stanovisko je v rozpore so snahou niektorých vlád o štátom regulovanom používaní kryptológie, zdôvodňované najmä obavou z možného zneužitia kryptografických techník. Ako však ukazujú výsledky výskumu v oblasti informačnej bezpečnosti, zákony obmedzujúce použitie silnej kryptografie tento problém neriešia, navyše, predstavujú vždy vážny zásah do práv občanov. Štátna moc by nemala ignorovať názory odborníkov. V tomto zmysle je veľmi významný bod VII Stanoviska IFIPu, ktorý v zhutnenom tvare prezentuje názor medzinárodnej odbornej komunity na účinnosť zmienených jednoduchých riešenísilnej?
Globalizácia si vyžaduje kompatibilitu, a preto treba promptne reagovať aj v legislatíve na problémy, ktoré prináša informačná spoločnosť. Stanovisko IFIPu sa nás dotýka aj v tomto smere. Špeciálne možno odporučiť bod IX Stanoviska, ktorý poukazuje na potrebu aktualizácie národných a medzinárodných zákonov v súvislosti s rastúcim významom používania kryptografických metód a zvlášť digitálnych podpisov. V tomto prípade nejde len o formálne prijatie zákonnej normy, ale v súvislosti s víziou Globálnej informačnej infraštruktúry a elektronického obchodovania aj o jej uvedenie do praktického života. Doterajší obvyklý spôsob pasívneho prijímania zahraničnej legislatívy môže byť výhodný len pre zmienené formálne prijatie novej zákonnej normy. Vzhľadom na jej spätosť s novými technológiami sa však dá očakávať, že na jej uvedenie do praktického života nebude postačovať existujúci legislatívny i zvykový rámec zainteresovaných strán. Je preto aj v našom záujme začať včas aktívne pracovať na príprave takýchto noriem a nespoliehať sa na zaužívaný systém odpisovania zo zahraničia. Keď už pre nič iné, tak preto, aby sme voči iným krajinám vystupovali ako sebavedomý, svojprávny člen medzinárodného spoločenstva a nie v ponižujúcom postavení trpeného odpisovača. Bod X Stanoviska IFIPu iné ako rovnoprávne vzťahy medzi štátmi (v otázke kryptografie) ani nepripúšťnia?
Na základe podkladov, ktoré pripravili: J. Vyskoč a D. Olejár
CEPIS sa podľa potreby vyjadruje ku kľúčovým a aktuálnym otázkam súčasnej informatiky a informačnej spoločnosti. Jednou z nich je aj elektronický obchod, ktorý v súčasnosti prežíva obdobie búrlivého rozvoja. Valné zhromaždenie CEPISu prijalo na svojom zasadnutí dňa 30.8.1998 stanovisko, ktoré je pripojené v prílohe tejto tlačovej správy. V tomto stanovisku CEPIS upozorňuje na problémy, ktoré sú spojené s ďalším rozvojom elektronického obchodu v Európe a vyzýva európske vlády, aby zabránili hlavným hráčom diktovať pravidlá a aby podporili kontrolu kvality a vytvorili potrebný legislatívny základ. CEPIS zastáva názor, že:
Plné znenie stanoviska CEPIS je možné nájsť na adrese http://www.cepis.org/mission/.
Slovenská informatická spoločnosť považuje stanovisko CEPIS za plne relevantné aj pre podmienky Slovenska.
Slovenská informatická spoločnosť vyzýva zodpovedných vládnych predstaviteľov, aby venovali zodpovedajúcu pozornosť problematike elektronického obchodu a potrebných legislatívnych noriem. Elektronický obchod predstavuje jeden z významných prostriedkov pre rozvoj hospodárstva a konkurencieschopnosti slovenských podnikov. Slovenská informatická spoločnosť v prípade potreby poskytne vlastných odborníkov.
Na základe podkladov, ktoré pripravili: P. Frič a A. Scheber
Strategies for Informatics Teachers Education - presentations
37. ročník Olympiády v informatike
Garantom ECDL (European Computer Driving Licence) na Slovensku je Slovenská informatická spoločnosť
Prihláška za člena Slovenskej informatickej spoločnosti